Všimla z rovnako sa chovaný k svojmu partnerovi bez toho, aby som chcela, ako moji rodičia ku mne a hodlám to zmeniť, pretože si to nezaslúži. Rodičia ma nikdy za nič nepochvalili ani mi vlastne nikdy nepovedali zo mi niečo slusi. A tým, ako sme sa presťahovali s partnerom k nim, tak ma to začína psychicky deptať. Uvediem situáciu, ktorá ma od nich od oboch ranila. Rozhodla som sa postúpiť estetickú operáciu nosa, pretože som s ním nebola spokojná a od mala som zo svojho nosa mala komplexy. dopočula od oboch bolo to, že nos vyzerá rovnako. Prekvapilo ma to a zároveň rozzúrilo. Naštvalo ma to. Myslela som, že ma podporia a oni nič. To ma zranilo.. Nechápem, ako toto mohli vôbec rict, keď logicky ich nos po operácii natiekli av sádre, dobre išla som dal.
Prišiel deň po 14 dňoch keď mi sádru zložil pán doktor, čo sa stane prídem domu a povedia mi zo nevidia žiadny rozdiel zo nos je rovnaký. Mala som šialenú radosť, než som išla domu zo komplexy z môjho nosa sa vyriešili a môžem konečne fungovať a dosť som sa vnútorne zahojila a nahodilo mi to sebavedomí. Lenže, potom čo som prišla domu a toto mi povedali, aj napriek tomu zo to nie je pravda a ten nos je úplne iný, tak ma to hrozne schodilo. A uvediem ďalšie príklady.
Napríklad idem ku kadernici z blond som išla na hnedú, prídem domu a zase kritika zo to vyzerá hrozne, pritom farba sa podarila a ja som spokojná. A vždy ako mám šialenú radosť oni sú schopné mi ju celú pokaziť. Nechapem, ako mi to mohli urobiť. Je to od nich sebecké a hnusné, odporné. Vecer si idem urobiť veceru obyčajný chlieb so šunkou a syrom, príde otec alebo mama a začnú mi hovoriť zo moc im že je to hnus, ako som nenazrana. so sunkou alebo niečo malé. Som z toho už zúfalá, pretože mi tieto veci, nerobím dobre. Hovorila som s nimi o tom, ako ja tak aj môj partner.